This bachelor’s thesis examines the impact of the United States’ Section 232 tariffs on steel and aluminium, introduced in 2018, on US–German trade, with a particular focus on the German automotive industry. The aim is to assess how tariffs on intermediate goods influenced trade flows, export structures, and production within global value chains. The theoretical part outlines key concepts of tariff theory and trade policy in the context of global value chains, while also addressing the policy background of the tariffs and structural developments in the automotive sector. The empirical analysis is based on a descriptive and comparative approach using secondary data, with 2017 as a pre-tariff benchmark. It compares developments in tariff-affected intermediate goods and non-tariffed final products through export values, quantities, and unit values. The findings show that tariffs mainly affected upstream sectors, where primary metal exports declined. In contrast, automotive exports remained stable and shifted toward higher-value production, reflecting adjustment within global value chains rather than a fundamental change in trade patterns.
Klíčová slova:
US tariffs; Section 232; US–German trade; Global value chains; Automotive industry; Intermediate goods; Trade policy; Export structure; Steel and aluminium; Protectionism
Název práce:
Vplyv amerických ciel na obchod medzi USA a Nemeckom
Autor(ka) práce:
Tóthová, Martina
Typ práce:
Bakalářská práce
Vedoucí práce:
Šváb, Patrik
Oponenti práce:
Vlčková, Jana
Jazyk práce:
English
Abstrakt:
Táto bakalárska práca skúma vplyv ciel podľa článku 232, ktoré Spojené štáty zaviedli v roku 2018 na oceľ a hliník, na obchod medzi USA a Nemeckom, so zameraním najmä na nemecký automobilový priemysel. Cieľom je posúdiť, ako clá na medziprodukty ovplyvnili obchodné toky, štruktúru vývozu a výrobu v rámci globálnych hodnotových reťazcov. Teoretická časť načrtáva kľúčové pojmy teórie ciel a obchodnej politiky v kontexte globálnych hodnotových reťazcov, pričom sa venuje aj politickému pozadiu ciel a štrukturálnemu vývoju v automobilovom sektore. Empirická analýza je založená na deskriptívnom a komparatívnom prístupe s využitím sekundárnych údajov, pričom rok 2017 slúži ako referenčný bod pred zavedením ciel. Porovnáva vývoj v prípade medziproduktov ovplyvnených clami a konečných výrobkov, na ktoré sa clá nevzťahujú, a to na základe hodnoty, množstva a jednotkovej hodnoty vývozu. Zistenia ukazujú, že clá ovplyvnili hlavne predchádzajúce odvetvia, kde došlo k poklesu vývozu primárnych kovov. Naopak, vývoz automobilov zostal stabilný a posunul sa smerom k výrobe s vyššou pridanou hodnotou, čo odzrkadľuje skôr prispôsobenie v rámci globálnych hodnotových reťazcov ako zásadnú zmenu v obchode.
Klíčová slova:
Oceľ a hliník; Protektionizmus ; Článok 232; Medziprodukty; Americké clá; Obchod medzi USA a Nemeckom; Globálne hodnotové reťazce; Obchodná politika; Štruktúra exportu; Automobilový priemysel