Cieľom tejto práce je vyhodnotiť dopad Basel III na české banky a tiež porovnať výkonnosť rôznych kapitálových ukazovateľov pri predpovedi finančnej tiesne banky. Po krátkom úvode, v druhej kapitole odhadujeme dopad sprísnených kapitálových požiadaviek Basel III na úverové spready v českom bankovom sektore. V tejto kapitole sme dospeli k záveru, že dopad sprísnenej regulácie kapitálu nepovedie v Českej republike k drahším úverom hlavne z toho dôvodu, že český bankový systém je dobre kapitalizova... show full abstractCieľom tejto práce je vyhodnotiť dopad Basel III na české banky a tiež porovnať výkonnosť rôznych kapitálových ukazovateľov pri predpovedi finančnej tiesne banky. Po krátkom úvode, v druhej kapitole odhadujeme dopad sprísnených kapitálových požiadaviek Basel III na úverové spready v českom bankovom sektore. V tejto kapitole sme dospeli k záveru, že dopad sprísnenej regulácie kapitálu nepovedie v Českej republike k drahším úverom hlavne z toho dôvodu, že český bankový systém je dobre kapitalizovaný. V tretej kapitole identifikujeme stratégie, ktoré české banky použili, aby výrazne zvýšili svoju kapitálovú primeranosť medzi rokmi 2009 až 2013. Analýza ukazuje, že hlavnú úlohu pri zvyšovaní kapitálovej primeranosti českých bánk hrali zadržané zisky. Naviac, české banky tiež znížili priemerné riziko svojich aktív, aby ešte viac posilnili nárast kapitálovej primeranosti. V poslednej kapitole, s využitím databáze európskych bánk, ktoré sa dostali do finančnej tiesne medzi rokmi 2008 až 2012, porovnávame výkonnosť zložitých, rizikovo vážených ukazovateľov s výkonnosťou jednoduchých, pákových pomerov pri predikcii finančnej tiesne banky. Výsledky ukazujú, že jednoduché pákové ukazovatele môžu fungovať lepšie ako rizikovo vážené ukazovatele. I keď takéto zistenie nie je nezvratné, taktiež naznačuje, že zložitejšie modelovanie rizika nie vždy znamená tiež aj lepšie modelovanie rizika. |