Ekonomický význam rozdelenia Európskej menovej únie

Z doterajších výskumov a prác venujúcich sa téme optimálnych oblastí je zrejmé, že Európska menová únia nepredstavuje optimálnu menovú oblasť. Od roku 2008 sa krajiny južnej časti eurozóny nachádzajú vo finančnej, hospodárskej a najmä dlhovej kríze. Vyvstáva teda otázka ekonomického významu rozdelenia Európskej menovej únie. Cieľom práce je zodpovedať na otázku, ako rozdeliť eurozónu tak, aby sa tieto menové celky dali považovať za optimálne menové oblasti, prípadne, aby sa tieto menové celky stali viac optimálnymi oblasťami než súčasná eurozóna. Pomocou metódy analýzy a syntézy sme dospeli k rozdeleniu eurozóny na dve časti, pričom sme od zvyšku eurozóny oddelili južné štáty zahrňujúce Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Grécko, Maltu a Cyprus.

From recent research on optimum currency areas it is clear that the European Monetary Union does not represent an optimum currency area. Since 2008 the countries of southern part of the eurozone have found themselves in a financial, economic and debt crisis. Therefore a question about the economic importance of splitting the European Monetary Union arises. The aim of this thesis is to give answer to the question of how to divide the eurozone so that the newly formed monetary unions could be considered optimum currency unions, alternatively, so that the newly formed monetary unions are more optimal than currently the eurozone is. Using the method of analysis and synthesis we have reached a decision to divide the eurozone into two parts. One part comprising the southern countries -- Portugal, Spain, Italy, Greece, Malta and Cyprus and the other part comprising the rest of the eurozone.